Bielkoviny - proteíny sú stavebné kamene celého tela, kože, hormónov, enzýmov, protilátok a krvi. Bielkoviny tvoria takmer tri štvrtiny všetkých pevných látok v ľudskom tele. Tvoria asi 20 % telesnej hmoty, čo je po vode najviac. Ich stála potreba sa zabezpečuje neustálym prísunom. Proteíny v ľudskom tele sa neustále rozkladajú a tvoria.
Bielkoviny sa skladajú asi z 20 aminokyselín, z ktorých sa neustále tvoria tisíce bielkovín, čo nie je nič iné, ako reťaz o mnohých okách, pričom aminokyseliny sú tie základné články reťaze. Zo spomínaných 20 aminokyselín sa 8 musí do tela dostať potravou, pretože naše telo si ich nevie samo vyrobiť. Ide o tzv. esenciálne aminokyseliny. Bielkoviny ktoré obsahujú všetkých 8 esenciálnych aminokyselín voláme tiež kompletnými bielkovinami. Väčšinou pochádzajú zo živočíšnych zdrojov, ako sú vajcia, mlieko, mliečne výrobky, ryba a mäso. Medzi esenciálne aminokyseliny patrí: lyzín, leucín, izoleucín, valín, metionín, treonín, fenylalanín a tryptofán.

Neesenciálne aminokyseliny sú tie, ktoré organizmus bezpodmienečne nepotrebuje, lebo si ich vie vytvoriť. Medzi neesenciálne aminokyseliny patrí : alanín, kyselina asparágová, asparagin, cysteín, glycín, kyselina glutámová, serín, tyrozín, prolín a ornitín.
Bielkoviny sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné. Preto je nevyhnutné prijímať ich v dostatočnom množstve. Aby však boli bielkoviny telu prospešné, musia sa najskôr naštiepiť na jednotlivé aminokyseliny.
Všetky aminokyseliny totiž musia byť v strave prítomné súčasne a v správnom pomere, inak dôjde k využitiu bielkovín stravy len do tej miery, na koľko stačí aminokyselina, ktorá sa v danom jedle vyskytuje v najmenšom množstve.
Ak teda napríklad na raňajky konzumujete obilniny, ktoré obsahujú všetky aminokyseliny v správnom pomere, ale lyzínu len 50%, pre organizmus to bude znamenať, že môže využiť len 50% všetkých aminokyselín. Zvyšných 50% zostane nevyužitých. Lyzín v tomto prípade funguje ako limitujúci faktor, ktorý obmedzuje vstrebanie ostatných aminokyselín. Ide o tzv. Rubnerov zákon.

Na druhej strane však pri veľkom nadbytku aminokyseliny (ktorejkoľvek) narušuje možnosť využitia ostatných aminokyselín. Na tento fakt by sa nemalo zabúdať pri konzumácii jednotlivých voľných aminokyselín ako doplnkov výživy.
Názor na množstvo prijímaných bielkovín je stále nejednotný. Existujú tabuľky tzv. Odporúčaných množstiev bielkovín pre rôzne vekové skupiny, pohlavie, športové špecializácie. Všeobecne sa odporúča, že tam, kde končia s normami jednotlivé kategórie bežnej populácie ( ženy počas tehotenstva, mládež v puberte) t. j. okolo 1,2 g B/kg hmotnosti bielkovín na 1 kg hmotnosti, začína rekreačný športovec cez výkonnostného až po vrcholového, ktorý končí podľa najnovších údajov pri maximálne 2,5 g B/1 kg hmotnosti bielkovín na 1 kg hmotnosti za deň, v závislosti od obdobia športovej prípravy. Pritom riešenie je možno v konzumácii základného množstva bielkoviny formou bežnej stravy do hodnoty približne 1,7 g bielkovín na 1 kg hmotnosti a zvyšok doplniť použitím doplnkovej formy proteínovými preparátmi. Je to z dôvodu, že základné potravinové zdroje obsahujú maximálne 20 %, priemerne však asi len 16 % bielkovín. To by znamenalo denne zjesť takmer 1 kg mäsa (obsahuje 160-180 g bielkovín), rýb, vajec, neručných mliečnych výrobkov, čo by spôsobilo vážnejšie tráviace ťažkosti.

 Zdroj: http://www.trener.sk