Jednou z podmienok zachovania životaschopnosti ľudského tela a predpokladom jeho vnútornej harmónie je vyrovnané kyselino-zásadité hospodárenie. Takmer všetky procesy života sú nastavené na určitú rovnováhu medzi kyselinami a zásadami.

Vonkajšie vplyvy môžu ovplyvniť našu kyselino-zásaditú rovnováhu.
Jedny z hlavných vecí, ktoré vplývajú na našu kyselino-zásaditú rovnováhu negatívne sú:

• stres
• nesprávna životospráva
• nadmerná námaha pri športovej aktivite
• nedostatok času na odpočinok a regeneráciu
• nedostatočné prijímanie tekutín
• takmer žiadny pohyb na čerstvom vzduchu
• rýchle hltanie potravín

Ak intenzívne športujeme tak sa v našom tele vytvára kyselina mliečna(laktát), ktorá je najsilnejší pôvodca únavy.

Kyselina mliečna vzniká ako výsledný produkt počas spaľovania sacharidov(cukrov) pri nedostatočnom zásobovaní tela kyslíkom. Sval tvrdne a stráca silu, vtedy dochádza k pocitu únavy.  Ak je námaha pre svaly príliš veľká a naše telo nie je dostatočne zásobené kyslíkom dochádza k prekysleniu svalov tkz. svalovej horúčke.

Pri prekyslení svalov dochádza k straste stopových prvkov a minerálov. Ak sa nedoplnia načas minerály a stopové prvky môže športovec badať na sebe zoslabnutie svalov a organizmu.

Ako môžeme na svojom tele badať prekyslenie?

• preťažovanie svalov, klbov, kostí
• strata koncentrácie
• pomalé zhoršovanie tréningov
• väčšia náchylnosť na choroby a zranenia

Zásadotvorné potraviny zlepšujú náš športový výkon.

Nezamieňajme si však chuť potravy so slovami zásadotvorný a kyselinotvorný. Keď je nejaká potrava chuťovo kyslá, napríklad citrón tak neznamená, že je kyselinotvorná.

Bielkoviny patria medzi kyselinotvorné látky aj keď neobsahujú žiadne kyseliny. Pri odbúravaní sa bielkoviny menia na aminokyseliny.
Pri športových výkonoch naše telo rýchlo stráca minerály a tekutiny. Počas športovej aktivity by sme mali pravidelne dopĺňať nášmu telu tekutiny prostredníctvom vody alebo nejakých doplnkových nápojov.

O svoje telo sa musíme starať. Nezabúdajme na to.

Pomerne častým následkom telesného zaťaženia cvičencov, najmä ak nasledovalo po dlhšej prestávke, býva nepríjemná svalová bolesť označovaná ako svalová horúčka. Objavuje sa väčšinou 24 až 38 hodín po tréningu a intenzitou ťažkosti dokáže postihnutému nezriedka znepríjemniť život. Na tomto mieste treba však pripomenúť, že určitý stupeň svalovej bolesti patrí medzi sprievodné znaky tréningového procesu. V tejto súvislosti je známy výrok kulturistov „čo nebolí, nerastie" na druhej strane by však bolesti nemali mať zničujúci charakter, výrazne sťažovať regeneráciu a narušovať tréning.

Za príčinu bolesti pri svalovej horúčke je považovaný negatívny účinok kyseliny mliečnej. Ako je známe, kyselina mliečna vzniká pri vysokej intenzite svalovej práce ako konečný produkt uvoľnenia energie a vedie k výraznému okysleniu nielen pracujúcich svalov, ale celého vnútorného prostredia. Známe je, že hladina kyseliny mliečnej a celkového okyslenia býva oveľa výraznejšia u športovcov ako u netrénovaných jedincov. Napriek tomu sa u nich po intenzívnej záťaži svalová horúčka spravidla nepozoruje, navyše hladina kyseliny mliečnej sa normalizuje v priebehu jednej, maximálne dvoch hodín.

Bez ohľadu na príčinu svalovej horúčky sú dôležité opatrenia, ktorými jej možno predísť, prípadne dosiahnuť rýchlejšie prekonanie príznakov tohto nepríjemného stavu. Z hľadiska prevencií treba všetky cvičenia vykonávať spočiatku pomalšie a z nižšou intenzitou. Platí to predovšetkým pre také zaťaženia, pri ktorých sa jednotlivé svalové skupiny výrazne naťahujú, prípadne vykonávajú brzdiacu prácu. Práve takáto negatívna brzdiaca práca sa považuje za jednu z hlavých príčin svalovej horúčky. Typickým zaťažením je napríklad chôdza dole kopcom či brzdiace fázy pri posilňovaní s činkami. Ako vhodné sa ukazujú posilňovacie trenažéry, kde brzdiaca práca odpadá, výskyt a intenzita svalovej bolesti je nepomerne menšia.

Za najvýhodnejšiu prevenciu sa považuje pravidelná pohybová aktivita, pri ktorej nastáva už v priebehu dvoch až troch týždňov stabilizácia pohybových návykov a adaptácia svalových vlákien, čo sa prejaví postupne zmierňovaním až vymiznutím svalovej bolesti ako odozvy na obvyklé telesné zaťaženia. Víkendoví športovci, ktorí si idú raz za týždeň zatrénovať, musia počítať s opakovaním svalovej horúčky po každom zaťažení. Ak aj napriek spomínaným opatreniam svalová horúčka vznikne, treba sa predovšetkým snažiť urýchliť priebeh a ústup zápalovej reakcie. V takýchto prípadoch sa dobre osvedčil ľahký, nenáročný pohyb nízkej intenzity, napríklad plávanie, pomalý klus, strečing, teplý kúpeľ, sauna aj masáž.

Všetky tieto prostriedky podporujú prekrvenie a urýchľujú odstraňovanie zápalov z postihnutých svalov, zmierňujú zvýšené svalové napätie, čím významne prispievajú k rýchlejšiemu zániku príznakov svalovej horúčky. Užívanie rôznych medikamentov sa pri svalovej horúčke ukázalo neúčinné a zbytočné.

Zdroj: zaciatocnici.sk , trener.sk