Červené víno, elixír života

Americkí vedci potvrdzujú, že pitie červeného vína zrejme predlžuje ľudský život. Výskumníci Harvardovej univerzity objavili vo víne molekulu, ktorá vo zvieracích organizmoch dokázateľne spomaľuje starnutie. Laboratórne pokusy zverejnené v časopise Nature ukazujú, že polyfenoly pôsobia podobne aj na ľudské bunky, čo zrejme vysvetľuje aj dlhovekosť francúzskej populácie. Polyfenoly sú látky produkované mnohými rastlinnými druhmi a asi najznámejší z nich je resveratrol, ktorý sa nachádza v červenom víne. Vedci sa o tieto látky zaujímajú už dlho kvôli ich schopnosti znížiť výskyt srdcových chorôb a rakoviny. Teraz však tím z Harvardovej univerzity zistil, že polyfenoly dokážu život kvasiniek predĺžiť až o sedemdesiat percent. To sa im darí zvýšenou produkciou enzýmov zvaných sirtuiny.

A keď výskum v laboratórnych podmienkach už ukázal, že resveratrol zvyšuje produkciu sirtuinov aj v bunkách človeka, je ešte stále príliš zavčasu tvrdiť, že vedci objavili elixír života. Prvé experimenty majú ukázať, či resveratrol dokáže predĺžiť život myší. Tieto pokusy sa začnú počas niekoľkých mesiacov a ich výsledky by mali byť známe do roka.

Príležitostné pitie vína môže podľa štúdie dánskych vedcov znížiť riziko Alzheimerovej choroby a demencie. U ľudí, ktorí pravidelne pili víno sa znížili o polovicu problémy s pamäťou po 65 roku života. Látky nachádzajúce sa vo víne taktiež pôsobia prevenčne proti mŕtvici a srdcovému infarktu. Pivo však môže riziko demencie zvyšovať. Informovali Aachener Nachrichten.


Alkoholom k štíhlej linii

Austrálski vedci vyvrátili doterajšie tvrdenia všetkých dietológov a vypracovali novú poučku pre všetkých, ktorí začali boj s nadbytočnými kilami. Štúdia zverejnená v denníku The Herald Sun uvádza, že konzumácia alkoholu pomáha pri úbytku váhy. "Štyri deci vína denne priaznivo vplývajú na hladinu cholesterolu. Víno má málo kalórií a okamžite spaľuje tuk", vysvetľuje jeden z autorov štúdie. Experti sú presvedčení, že priberanie nespôsobuje samotný alkohol, ale rôzne "dobroty", ktoré konzumenti pojedajú, keď majú "trochu v hlave".


Alkohol prospieva hlavne starším

Mladší ľudia sa konzumáciou alkoholu vystavujú vyššiemu riziku rôznych ochorení, než osoby staršie ako 34 rokov. Tvrdia to britskí vedci, podľa ktorých by tridsiatnici mali denne vypiť maximálne jedno veľké pivo alebo pohárik vína. Mužom medzi 35 až 44 rokov odborníci odporúčajú dennú dávku dvoch pohárikov alkoholického nápoja, po prekročení štyridsaťpäťky sú to už tri poháre. Najlepšie sú na tom starčekovia, ktorí sú za hranicou 85 rokov. Tým údajne neuškodí ani päť pohárikov denne. Ako uviedla britská BBC, výskum sa na ženy nevzťahuje a vedci sú presvedčení, že nežnému pohlaviu stačia maximálne dva poháriky denne v akomkoľvek veku.


Červené víno bráni ukladaniu tuku z jedla v tele

Ak patríte k tým, ktorí jedlo zapíjajú radšej vodou ako červeným vínom, nerobíte dobre. Austrálski vedci totiž zistili, že kvapka červeného vína po jedle bráni ukladaniu tuku v tele. Voda takéto schopnosti nemá, akurát zahasí smäd. Výskum austrálskych vedcov z univerzity v Curtin, inšpiroval vžitý názor, že červené víno je povzbudzujúcim prostriedkom. Chceli preto otestovať, či červené víno môže naozaj zabrániť infarktu a iným srdcovocievnym problémom tým, že zredukuje zásoby tuku v tele. Sledovali preto osem žien po prechode a skúmali aké množstvo tuku z jedla sa im dostane do krvného obehu. S prekvapením však zistili, že červené víno bránilo absorpcii tuku z jedla. Podobne účinné látky ako v červenom víne sa vyskytujú aj v zelenine a ovocí.

Aj biele víno má na organizmus pozitívne účinky
Na zdravie človeka nevplýva pozitívne len pitie červeného vína, ale aj bieleho - pravda s mierou. Vo svojich preventívno-ochranných účinkoch sa biele víno dokonca vyrovná červenému a v niektorých ohľadoch ho dokonca predbehne, tvrdí športový lekár Klaus Jung z univerzity v Mohuči. Striedma konzumácia bieleho vína spôsobuje pokles hladiny tzv. zlého cholesterínu LDL, ktorý podporuje vápenatenie tepien, zatiaľ čo hladina dobrého cholesterínu HDL, chrániaceho srdce, v organizme stúpa. Ďalším kladom bieleho vína je, že obsahuje polyfenoly, organické zlúčeniny, ktoré fungujú ako antioxidanty a chránia organizmus pred škodlivými účinkami kyslíkových radikálov. Pitie vína taktiež znižuje tvorbu fibrinogénu, látky podporujúcej zrážanlivosť krvi. Práve zvýšená zrážanlivosť krvi má na svedomí mnohé embólie, trombózy, srdcové a mozgové infarkty.


Víno proti rakovine
Už od pradávna sa hovorí, že vo víne je pravda. Okrem nej však obsahuje napríklad flavonoidy, ktoré chránia ľudský organizmus pred voľnými radikálmi, látkami, ktoré urýchľujú starnutie buniek. Niektoré flavonoidy pôsobia dokonca proti tumorom, katechín znižuje riziko infarktu a mozgovej porážky. Alkohol a chuťové látky obsiahnuté vo víne podporujú uvoľňovanie gastrínu, látky, ktorá spôsobuje zvýšenú produkciu žalúdočnej kyseliny. Víno tak robí najmä ťažké jedlá ľahšie stráviteľnejšími a aj chutnejšími. Okrem toho obsahuje resveratrol, látku podobnú hormónom, ktorá sa nachádza v hroznových šupkách. Táto pôsobí protizápalovo a dokonca brzdí rast rakovinových buniek. Najviac ho obsahuje červené víno, najmä burgundské.


Červené víno vraj nechráni srdciarov...
Nízky ukazovateľ úmrtnosti Francúzov trpiacich na srdcovocievne choroby údajne nevyplýva z pravidelnej spotreby červeného vína, ale z dlhoročnej francúzskej tradície stravy s nízkym obsahom živočíšnych tukov. Uviedol to v štúdii tím britských odborníkov Wolfsonovho ústavu, ktorý porovnával v dvadsiatich priemyselne vyspelých krajinách spotrebu živočíšnych tukov, hladiny cholesterolu, spotreby červeného vína a úmrtnosť na srdcovocievne choroby. Lekári pod vedením profesora Lawa uverejnili štúdiu v odbornom časopise British Medical Journal. Lekári v štúdii uviedli, že úroveň úmrtnosti na srdcovocievne choroby oveľa viac súvisí s výraznou spotrebou živočíšnych tukov. Dobré zdravie francúzskych srdciarov sa tak neudržuje spotrebou červeného vína, čo sa stalo podnetom na vypracovanie spomínanej štúdie.